ROZHOVOR: Vladimír Urban - Hnacím motorom moje práce je folklór

Vladimír Urban je už desaťročia neodmysliteľnou súčasťou slovenského folklórneho sveta. Ako umelecký vedúci a choreograf folklórneho súboru Železiar v Košiciach formoval celé generácie tanečníkov a vytváral programy, ktoré prinášali na javisko krásu, hĺbku a autentickosť tradičnej kultúry.

Vo folklóre pôsobíte už desiatky rokov. Čo Vás motivuje pokračovať? 

Otázka naznačuje, že by som už mal prestať. Nuž ale mne sa zdá, že moje skúsenosti a poznanie folklóru je priestorom s veľkým potenciálom, ktorý ešte môže slúžiť ďalej. Hnacím motorom mojej práce je folklór, jeho bohatosť a obrovská variabilita. Pri samotnej pedagogickej a choreografickej práci aj priestor pre tvorivosť. Veľkým povzbudením je, že folklór na javisku,, aj mimo neho, dokáže pôsobiť veľmi emotívne. Pochopiteľne pri mojom veku, túto moju ambíciu môže radikálne zmeniť môj zdravotný stav. 

Máte nejaký osobný obľúbený moment alebo udalosť, ktorá Vám v pamäti najviac utkvela počas vašej práce s folklórnym súborom? 

Takých momentov som zažil veľmi veľa. Počnúc tým keď mladí tanečníci úspešne zatancujú na sále alebo na javisku, alebo keď nejaký rizikový moment dám na javisko a diváci ho príjmu a odobria, až po úspešnú premiéru alebo reprízu celovečerného programu. Nebudem vymenovávať ale to sú tie veci, ktoré ma udržujú pri tejto práci, ktoré ma presvedčujú o tom, že táto práca má zmysel a doslova obohacuje náš život a jeho kultúrne hodnoty. 

Máte za sebou veľa úspešných predstavení. Čo bola pre Vás zatiaľ najväčšia výzva? 

Každý samostatný program bol výzvou, vyžadoval štúdium, väčšie poznanie východísk, nový uhol pohľadu na zvolenú tému a veľkú tvorivosť pri inscenovaní jednotlivých obrazov, tancov, speváckych čísiel, ... Svojim spôsobom pre mňa bolo veľkou výzvou pripraviť veľký program z Abova (Kedz nas sece, tu nas mace). V čase jeho vzniku (roky 1993- 1994), ani jeden košický, ale ani východoslovenský súbor, nemal ani len programové čísla z toho obchádzaného regiónu. Podobne náročné bolo pripraviť programy Rusnácka manira, Gadži, romale čhavale. Vlastne pri týchto programoch nemáme pokračovateľa. Mohol by som menovať aj viac lebo vždy sa musí začať rozmýšľať a konať od začiatku. Je treba vybrať materiál zvoliť tému, , pripraviť interpretov, spolupracovníkov, hľadať, navrhnúť a ušiť kostýmy. Veľmi originálne a veľkolepo vyzneli napr. programy Spišiaci a Reči o Gemeri, o ktorých mnohí hovorili, že sú to málo atraktívne regióny - tam sa nedá urobiť dobrý a veľkolepý program.

 Súborom prešlo viacero generácii. Ako sa vyvinul alebo zmenil folklórny súbor Železiar?

 Každá generácia je v niečom iná ako tie predchádzajúce. Pre mňa je veľkou výhodou ak interpreti v súbore osobnostne dozrejú, teda vydržia tu dlhšie, potom môžem využiť ich potenciál. Pochopiteľne vlastnosti a schopnosti najviac sa angažujúcich intreprétov formujú tvár súboru. V dnešných dňoch výraznejšie vstupuje do hry spoločenský vývoj po roku 2 000 a najmä po pandémii. V súbore pôsobia mladší členovia, vydržia tu kratšie, majú nižšiu fyzickú zdatnosť, sú viac individualistický orientovaní. Momentálne v súbore pôsobí generácia Z, ktorá je podľa odborníkov najviac rozdielna oproti predchádzajúcim. Ma často menej silný vzťah k súboru ( mladí majú príliš veľa lákadiel a možnosti), rozdielny je aj vzťah členov súboru navzájom voči sebe. Popri tom všetkom naša každodenná práca v súbore musí smerovať k tomu aby súbor prišiel pred diváka s rovnakou kvalitou ako pred rokmi ale najmä ako ucelený doladený team. Aj s touto generáciou sa musím usilovať o to isté aj keď trochu inými formami. 

Ako sa snažíte udržať rovnováhu medzi zachovaním tradičných prvkov folklórneho umenia a ich prispôsobením moderným trendom?

 Je dobre keď prácu umeleckého telesa neformujú trendy ale poznanie, umelecká vyspelosť a vlastné myslenie autorov a tvorcov inscenácii. Myslím to tak, že čím viac človek vie a pozná z tradičnej kultúry a rôznych foriem jej inscenovania, tým má väčšie možnosti pre vlastnú tvorbu. K tomu sa pridružuje aj technický pokrok, t. j. využitie zvukovej, svetelnej a premietacej techniky. 

Ďakujeme za rozhovor. 

Článok pochádza z archívu.

Spracovanie - Maroš Majerník